Kalkulačka odstupného

Koľko odstupného vám patrí

Odstupné je jednorazová suma, ktorú vám zamestnávateľ vyplatí pri skončení pracovného pomeru z presne vymedzených dôvodov: keď sa ruší alebo premiestňuje, keď sa stanete nadbytočným alebo keď podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratíte spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zákonník práce ho určuje ako násobok priemerného zárobku a tento násobok rastie s dĺžkou pracovného pomeru.

Odchodné je niečo iné. Patrí vám raz za život, pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok, a je vo výške jedného priemerného mesačného zárobku. Podmienkou je, že o dôchodok požiadate pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po ňom.

Ako sa odstupné počíta krok za krokom

1. Určí sa dôvod skončenia. Ak nejde o zrušenie či premiestnenie zamestnávateľa, nadbytočnosť alebo dlhodobú zdravotnú nespôsobilosť, odstupné podľa Zákonníka práce nepatrí vôbec.
2. Zistí sa, ako dlho pracovný pomer trval ku dňu skončenia.
3. Zistí sa, či ide o výpoveď alebo o dohodu o skončení pracovného pomeru. Rozdiel je zásadný.
4. Pri výpovedi patrí jeden priemerný mesačný zárobok pri pomere od dvoch do piatich rokov, dva od piatich do desiatich, tri od desiatich do dvadsiatich a štyri pri dvadsiatich a viac. Pri kratšom ako dvojročnom pomere nepatrí nič.
5. Pri dohode je každé pásmo o jeden násobok štedrejšie a začína sa už od prvého dňa: jeden zárobok pri pomere kratšom ako dva roky a päť zárobkov pri dvadsiatich a viac rokoch.
6. Ak nemôžete vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo ohrozenie touto chorobou, patrí odstupné najmenej v sume desaťnásobku priemerného zárobku — bez ohľadu na to, ako dlho ste tam pracovali.

Prečo je dohoda takmer vždy lepšia

Toto je rozdiel, ktorý stojí najviac peňazí a najmenej sa o ňom vie. Pri rovnakom dôvode skončenia dostanete pri dohode vždy o jeden priemerný zárobok viac než pri výpovedi. Pri pracovnom pomere kratšom ako dva roky je to rozdiel medzi celým mesačným zárobkom a nulou.

Dohoda má však aj druhú stranu. Nemá výpovednú dobu — pracovný pomer sa skončí dňom, na ktorom sa dohodnete. Pri výpovedi vám výpovedná doba plynie od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca a zamestnávateľ vám za ňu platí mzdu. Pri organizačných dôvodoch je to najmenej dva mesiace, ak pomer trval aspoň rok, a najmenej tri mesiace, ak trval päť rokov a viac. Ten čas navyše sa oplatí do rozhodovania započítať.

Prečo vám môže vyjsť iné číslo

Zákonník práce určuje minimá. Kolektívna zmluva, pracovná zmluva alebo rozhodnutie zamestnávateľa môžu dať viac a v praxi to nie je zriedkavé — pri hromadnom prepúšťaní býva odstupné súčasťou dohody so zástupcami zamestnancov.

Priemerný mesačný zárobok tiež nie je vaša hrubá mzda z poslednej výplatnej pásky. Zamestnávateľ ho zisťuje z predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka a započítava doň aj premenlivé zložky, takže pri odmenách alebo nadčasoch môže byť vyšší, než čakáte.

Časté otázky

Patrí mi odstupné, keď dám výpoveď sám? Nie. Odstupné je viazané na dôvody na strane zamestnávateľa a na dlhodobú zdravotnú nespôsobilosť. Pri výpovedi zo strany zamestnanca alebo pri skončení v skúšobnej dobe nárok nevzniká.

Môžem dostať odstupné aj odchodné naraz? Áno. Sú to dva samostatné nároky s odlišnými podmienkami a vyplácajú sa vedľa seba. Odchodné však patrí len od jedného zamestnávateľa a len pri prvom skončení po vzniku nároku na dôchodok.

Platia sa z odstupného odvody? Odstupné podlieha dani z príjmov a zdravotnému poisteniu, ale nie sociálnemu poisteniu, pretože nejde o príjem za vykonanú prácu. Suma vypočítaná kalkulačkou je preto hrubá.

Ako sa počíta dĺžka pracovného pomeru? Rozhoduje trvanie ku dňu skončenia pracovného pomeru. Do doby sa započítavajú aj opakovane uzatvorené pracovné pomery na určitú dobu u toho istého zamestnávateľa, ak na seba bezprostredne nadväzujú.

Znenie Zákonníka práce si overte na portáli Slov-Lex a podrobnosti na stránkach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.